.Hranice Priateľstva

Autor: Trudy Hafičová | 29.12.2014 o 10:40 | Karma článku: 6,28 | Prečítané:  403x

Dnes som sa vrátila domov z nemocnice. Strávila som tam skoro celý týždeň a nebolo to vôbec také strašné ako si mnohí myslíte. Som typ človeka, ktorý sa dokáže veľmi rýchlo adaptovať a nadviazať nové priateľstvá. Tak aj bolo. 

Diagnostikovali mi malé zrasty na črevách, ktoré som už v minulosti mala operované a celkom nový druh choroby, akejsi ľahkej pankreatitídy. Sama neviem čo to znamená a čo to vlastne za diagnózu je, iba viem, že musím držať prísnu diétu a nejesť všetko čo na stole a v hrncoch uvidím. Ale o tom som písať nechcela. Chcem vám porozprávať o tom, akých ľudí som tam spoznala. Boli to dve tety, obe sa volali Anky. Jedna mala 76 a druhá 82 rokov. Paradoxné na tom bolo to, že tieto dve panie, staršie odo mňa o päťdesiat rokov sa stali mojim kamarátkami. Boli skvelé, vtipné, múdre a po dvoch dňoch sa ku mne správali ako ku svojej vnučke. Už teraz mi chýbajú a je mi za nimi smutno. Cestou domov z nemocnice som nemohla prestať plakať, lebo stretnutie s nimi mi dalo naozaj veľa. Až tento týždeň som pochopila môj záchodový motivačný kalendár, ktorý si čítam denno-denne a mám ho ako inak vylepený na dverách toalety. V jednom bode sa píše, citujem "Tráv čas s ľuďmi nad sedemdesiat rokov a pod šesť rokov." Ich príbehy o tom, ako sa zabávali v detstve, ako chodievali na pašu, denne prehadzovali hnoj za maštaľou, kŕmili sliepky a všetok ostatní dobytok a... Niekedy si ,bohužiaľ, ani neuvedomujeme aké dôležité je navštevovať starých rodičov, aké je to pre nich výnimočné a pre nás naopak úplne jednoduché a na čas nenáročné. Tie tety mi už teraz tak veľmi chýbajú. Viem, že sa s nimi už asi nikdy v živote nestretnem, ale viem aj to, koľko mi to za tých pár dní v jednej nemocničnej izbe číslo 3 do života dalo. Pretože vek ešte nie je hranicou ani prekážkou nového priateľstva. Neexistuje žiadna záruka kamarátstva obmedzená pohlavím, vekom, čímkoľvek. Ja som ich učila používať mobil, vysvetľovala som im čo je to internet, facebook, instagram. Hovorila som im, aké ťažké je v súčasnosti vyštudovať školu a následne si nájsť zamestnanie. Oni mi na oplátku vraveli, ako sa kedysi zabávali, ako chodievali na muziky kde spoznávali "gavalirov" a potom sa za nich vydali. Aké bolo manželstvo niekedy čisté, úprimné a aké nedôležité bolo v ich dobe mať veľa peňazí. Nepotrebovali ich ku šťastiu, šťastie si budovali na iných prioritách, dokázali vychovať osem deti v dvojizbovej "chyži" kde zvyšok domu tvorili maštale, sypance, pivnice, v ktorých bol dobytok a dokopy celé ich živobytie. Ako neexistovala konzumná spoločnosť v akej žijeme my teraz. Aký ich život bol kedysi náročný vzhľadom na prácu pri zvieratách, ale o to krajší v obyčajnom rodinnom živote. Dnes ráno ma teta úplne zaklincovala, keď mi z ničoho nič začala spievať pesničku, ktorú spievala kedysi svojím deťom pri ich ukladaní do postele. Nič emotívnejšie som za posledné roky nezažila. Keď som odchádzala domov so slzami v očiach a objímala moje dve kámošky, jedna z nich mi povedala, "Je naozaj ťažké stretnúť človeka ako si ty Trudy, ešte dlho budem na teba spomínať." Zobralo mi to dych a znovu ma to len presvedčilo o hodnotách, ktoré si budujem už od mala. Som šťastná a smutná zároveň, že tieto moje dve tety, tak  ako rýchlo mi vstúpili do života, ešte rýchlejšie aj odišli. Stali sa ako inak jedným dielikom v mojom živote, ktorý ma bude motivovať a posúvať vpred.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?