Kde bolo tam bolo ...

Autor: Trudy Hafičová | 28.12.2014 o 21:13 | (upravené 28.12.2014 o 21:19) Karma článku: 3,29 | Prečítané:  323x

Kde bolo, tam bolo... "Vezmeš si ma?"otázka, na ktorú čaká hádam každá žena. Ostala mlčať a do očí sa jej vtiskli slzy, slzy šťastia padajúce na jej ruku ozdobenú prsteňom. 

Ligotavý dar bez náznaku diamantu, ale za to zo srdca. Navliekla si ho na prst a pýšila sa s ním. Hrdo, celkom prirodzene a nenútene. Žiarila štaštím, bolo to tak viditeľné a očividné ako úsmev na tvári novorodenca. Už nebola len niečim dievčaťom, stala sa z nej dáma čakajúca na deň D.

Nepoznali sa dlho, nevedeli o sebe všetko a už vôbec nezažili veci, ktoré postrehli iné zaľúbené páry pod náporom dlhoročnej známosti. Nemohli povedať, že to plánovali už dlhšiu dobu, pretože dlhá doba ešte neprešla. Poznali sa pol roka a zaľúbili sa do seba. Raz sa jej opýtal, "veríš v lásku na prvý pohľad?" len sklopila hlavu, zamyslela sa. "Teraz už verím," v tej chvíli vedela čo mu na jeho otázku odpovie. Bolo to tak neuveriteľné a silné, že tomu verili všetci navôkol. Aj keď ich začiatky boli také všelijaké. Spočiatku ich vzťahu neveril skoro nik, nedávali im nijako zvlášť veľké nádeje, no ich láska a vzájomné porozumenie časom všetkých presvedčilo. Skeptici sklopili hlavy a zavreli ústa, ostatní sa len usmievali vediac, že toto skončí dobre.

Obaja mali za sebou dlohoročné vzťahy, obaja si prežili v tom svojom krátkom živote už všeličo. Sklamania sa striedali s pocitmi radosti, láska sa menila na hnev, pesimizmus zatienil optimizmus. Ich striedavé pocity nimi lomcovali ako na horskej dráhe a istoty už v nadobudnutých vzťahoch sa vytrácali ako lentilky z krabičky. Ostali posilnení vediac čo od života očakávajú.

On bol od nej starší o šesť rokov. Mal skvelý job, perfektný byt a ešte lepšie auto. Materiálne zabezpečený a k tomu s poriadnym sexepílom. Ona bola stelesnením Venuše. Čierne dlhé vlasy, prenikavé oči a nebezpečný úsmev, vskutku nádherná. Scenár ako z rozprávky. Bolo až neuveriteľné ako je vôbec možné nájsť dvoch ľudí zapadajúcich do seba ako puzzle.
A žili šťastne až do smrti...

My ľudia sme strašní pesimisti neveriaci v dobrý život, v lásku na celý život, v dokonalé priateľstvá trvajúce naozaj navždy. Nad všetkým premýšľame viac akoby sme v skutočnosti mali, neveríme a upodozrievame. Možno by úplne stačilo na chvíľu zavrieť oči a uveriť tomu, že všetko je možné, že sa všetko dá, len je potrebné v to veriť, ísť si za tým a zbytočne sa nezaťažovať (nepodstatnými) vecami.   
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?