Kde bolo tam bolo ...

Autor: Trudy Hafičová | 28.12.2014 o 21:13 | (upravené 28.12.2014 o 21:19) Karma článku: 3,29 | Prečítané:  325x

Kde bolo, tam bolo... "Vezmeš si ma?"otázka, na ktorú čaká hádam každá žena. Ostala mlčať a do očí sa jej vtiskli slzy, slzy šťastia padajúce na jej ruku ozdobenú prsteňom. 

Ligotavý dar bez náznaku diamantu, ale za to zo srdca. Navliekla si ho na prst a pýšila sa s ním. Hrdo, celkom prirodzene a nenútene. Žiarila štaštím, bolo to tak viditeľné a očividné ako úsmev na tvári novorodenca. Už nebola len niečim dievčaťom, stala sa z nej dáma čakajúca na deň D.

Nepoznali sa dlho, nevedeli o sebe všetko a už vôbec nezažili veci, ktoré postrehli iné zaľúbené páry pod náporom dlhoročnej známosti. Nemohli povedať, že to plánovali už dlhšiu dobu, pretože dlhá doba ešte neprešla. Poznali sa pol roka a zaľúbili sa do seba. Raz sa jej opýtal, "veríš v lásku na prvý pohľad?" len sklopila hlavu, zamyslela sa. "Teraz už verím," v tej chvíli vedela čo mu na jeho otázku odpovie. Bolo to tak neuveriteľné a silné, že tomu verili všetci navôkol. Aj keď ich začiatky boli také všelijaké. Spočiatku ich vzťahu neveril skoro nik, nedávali im nijako zvlášť veľké nádeje, no ich láska a vzájomné porozumenie časom všetkých presvedčilo. Skeptici sklopili hlavy a zavreli ústa, ostatní sa len usmievali vediac, že toto skončí dobre.

Obaja mali za sebou dlohoročné vzťahy, obaja si prežili v tom svojom krátkom živote už všeličo. Sklamania sa striedali s pocitmi radosti, láska sa menila na hnev, pesimizmus zatienil optimizmus. Ich striedavé pocity nimi lomcovali ako na horskej dráhe a istoty už v nadobudnutých vzťahoch sa vytrácali ako lentilky z krabičky. Ostali posilnení vediac čo od života očakávajú.

On bol od nej starší o šesť rokov. Mal skvelý job, perfektný byt a ešte lepšie auto. Materiálne zabezpečený a k tomu s poriadnym sexepílom. Ona bola stelesnením Venuše. Čierne dlhé vlasy, prenikavé oči a nebezpečný úsmev, vskutku nádherná. Scenár ako z rozprávky. Bolo až neuveriteľné ako je vôbec možné nájsť dvoch ľudí zapadajúcich do seba ako puzzle.
A žili šťastne až do smrti...

My ľudia sme strašní pesimisti neveriaci v dobrý život, v lásku na celý život, v dokonalé priateľstvá trvajúce naozaj navždy. Nad všetkým premýšľame viac akoby sme v skutočnosti mali, neveríme a upodozrievame. Možno by úplne stačilo na chvíľu zavrieť oči a uveriť tomu, že všetko je možné, že sa všetko dá, len je potrebné v to veriť, ísť si za tým a zbytočne sa nezaťažovať (nepodstatnými) vecami.   
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Kedy sa politická teológia stáva ideológiou? (Píše Michal Havran)

Súčasná politická teológia opustila aristokratické predstavy o politickom mesiášovi.

SVET

Washingtonom pochodovalo pol milióna ľudí aj proti Trumpovi

Nápisy na transparentoch obsahovali aj Trumpove výroky na adresu žien.


Už ste čítali?