Nikam sa neponáhľala, užívala si poobedňajšiu prestávku, chlípala horúcu kávu a nasávala jesennú atmosféru z vonku. Bola pokojná a vyrovnaná, tichá a tajomná, a práve preto na seba pútala pozornosť. Pozornosť zvedavých mužov a závistlivých žien. Každá žena navôkol túžila vyzerať ako ona, každý chlap v miestnosti ju chcel mať doma. Z kabely jej vytŕčal časopis o móde a malá kozmetická taštička drahej značky. Bola bohyňou, vzorom mnohých žien a pritom bola iba obyčajnou tridsiatničkou, no s vycibreným vkusom a zapamätateľným šarmom.
· do tej kaviarne chodila pravidelne, navštevovala ju každý deň, sedela na tom istom mieste, pila svoju obľúbenú sladkú kávu a v ruke stískala cigaretu akoby čakala kedy jej ju niekto vytrhne z ruky. Bola zvláštna a záhadná. S barmanom sa nikdy nepúšťala do siahodlhých debát, práve naopak, nikdy s ním neprehovorila viac ako bolo potrebné. Preto o nej nikto nič nevedel, dokonca ju nepoznal ani personál.
· V jeden deň však neprišla, nevstúpila do vnútra, nesadla si k baru a neobjednala si svoju mliečnu kávu. Proste jej nebolo. Nešla ani okolo, nebolo po nej ani chýru, ani slychu. Bola až príliš nápadná svojou vizážou, ale až príliš tajomná svojím mlčaním. Vždycky pôsobila pokojne a vyrovnane, akoby ju ani nič na tomto svete nemohlo vyľakať. "Taká mladá a tak uzavretá do seba?", starali sa do nej všetci, ktorí ju aspoň raz zazreli ticho sediac samu pri bare. Bola iná, ale nebola zlá. Mala krásne oči, ale smutný pohľad. Dlhé nohy, ale večne zahalené. Husté vlasy ale strapatý účes.
· Prešiel deň ,dva, týždeň a jej stále nebolo. Neukázala sa vo dverách a neurobila rozruch ako zvyčajne. Miesto pri bare aj naďalej zívalo prázdnotou a ticho postrádalo to malé štíhle neprehliadnuteľné žieňa.
· Asi po mesiaci sa otvorili ťažké drevené dvere a do miestnosti vkročila žena, mala na sebe krátku sukňu odhaľujúcu jej príliš krásne nohy, ktoré už našťastie neboli pokryté jazvami po kopancoch. Vlasy mala vyčesané do vrkoča, pretože modriny pod očami už neboli také viditeľné. Kabátik s kožušinou vymenila za obyčajný blejzer, pretože dotyk od iných ľudí pri nechcenom narazení ju už nebolel. Už nebola len dokonale krásna a úchvatná, už žiarila šťastím. Rozprávala sa s barmanmi, usmievala sa do všetkých strán a konečne bola slobodná. Oslobodená od muža, ktorý jej ubližoval fyzicky, tak aj psychicky.